Napriek dôležitosti tejto udalosti evanjelium o narodení Bohorodičky nehovorí nič, hoci podrobne opisuje narodenie Jána Krstiteľa. Dokonca aj apokryfy, hovoria o jej detstve len tak zoširoka. Na východe sa tento sviatok ustanovil na 8.9. to bola reakcia proti ucitevaniu Isidy a Aštarty, matriarchálneho božstva víťaziacich pohanov, ktorí ich uctievali práve 8.9. Sviatok Narodenia Bohorodičky dlhý čas nemal všeobecný charakter a ešte v 9. storočí nebol oficiálne, respektíve kánonický uznaný. V Galii sa slávil okolo roku 630, v Ríme až koncom 7. storočia.

Na veľkej posteli leží Anna, matka, ktorá práve priviedla na svet Máriu. Tá leží v náručí dvoch slúžok, ktoré pre novorodenca pripravujú kúpeľ. Dievčatko je niekedy zabalené do plienok, inokedy do maforia s hviezdami, ako sa zvykne maľovať v dospelosti. Ikonografia nám teda naznačuje vysvetlenie: chce zdôrazniť, že nejde o hocijaké dieťa, ale o tú, ktorá bola od prvej chvíle svojho života vyvolená, aby sa stala Matkou Božieho Syna. To je zároveň dôvod, prečo sa celý výjav predstavuje v takom vznešenom rámci: lekár v postoji toho, kto sa približuje k lôžku, aby podal liek, slúžky, čo hodlajú priniesť pokrm a nápoje, aby sa matka po pôrode zotavila. Napokon úctivý odstup svätého Joachima, ktorý podľa všetkého nemá právo asistovať pri tejto udalosti a len ju pozoruje cez akúsi bránu či okno.

Podivuhodné narodenie Márie nie je ľahkovážnym počinom Božej vôle, ktorý by narušil prirodzený chod dejín, ale treba ho vidieť ako jeden z krokov Božej lásky smerom k ľuďom s cieľom darovať nám spásu.

Uložiť