Vo Svätý a veľký utorok si pripomíname podobenstvo o desiatich pannách. Toto podobenstvo povedal Pán svojim učeníkom, keď chystajúc sa na utrpenie vstupoval do Jeruzalema. Niektoré podobenstvá sa týkali aj Židov. Podobenstvom o desiatich pannách poukázal na skutky milosrdenstva. Hovoril a učil preto, aby  boli pripravení všetci skôr, ako nastane koniec. Aj o panenstve a panicoch veľa učil, panenstvo si totiž zaslúži veľkú slávu, lebo je naozaj veľké. Aby však niekto zachovávajúc panenstvo, nepohŕdal inými vecami, najmä skutkami milosrdenstva, ktorými sa zapaľuje svieca panenstva, prináša sväté evanjelium toto podobenstvo.

Päť panien je nazvaných múdrymi, lebo k panenstvu priložili aj bohatý olej skutkov milosrdenstva. Ďalších päť bolo hlúpych, lebo aj keď mali panenstvo, nebolo u nich skutkov milosrdenstva. Hlúpe panny, hoci zachovali väčšiu vec, pohrdli menšími vecami a preto sa ničím nelíšili od hriešnic. Jedny boli premožené telom, druhé majetkom. Keď nadišla noc pozemského života,  všetky panny zaspali, to jest zomreli, lebo smrť sa nazýva snom. Ako spali, uprostred noci sa strhol krik. Tým, čo mali dostatok oleja, dvere sa otvorili a vošli dnu so ženíchom. Hlúpe panny nemali dosť oleja, preto ho hľadali po prebudení. Múdre panny im ho chceli dať, ale nemohli. Skôr, než vošli dnu, vraveli im: „Aby azda nebolo ani vám ani nám málo, choďte k predavačom, čiže k biednym, a kúpte si.“ Ale nedalo sa, lebo po smrti to už nie je možné. Na to isté poukazuje aj Abrahám v podobenstve o boháčovi a Lazárovi hovoriac: „Nemožno prejsť odtiaľto k vám.“ No hlúpe panny prišli bez svetla a volali: „Pane, Pane, otvor nám!“ Sám Pán im však dal strašnú odpoveď: „Odíďte, vravím vám, nepoznám vás! Akože chcete uzrieť ženícha, keď nemáte veno – skutky milosrdenstva?“

Bohonosní Otcovia tu vložili podobenstvo o desiatich pannách preto, aby nás naučili stále bdieť a byť pripravenými pravého Ženícha, vďaka dobrým skutkom, najmä skutkom milosrdenstva, lebo deň a čas konca života je nám neznámy. Podľa príkladu Jozefa máme zachovávať čistotu a podľa vzoru figovníka máme stále prinášať duchovné plody. Ak niekto zachováva panenstvo – toto najväčšie dielo, no opovrhuje druhým, najmä skutkami milosrdenstva, ten nevchádza s Kristom do večného pokoja, ale zahanbený odchádza naspäť. Nič nie je žalostnejšie a zahanbujúcejšie, ako majetkom premožené panenstvo.

Kriste, Ženích, pripočítaj nás k múdrym pannám, pripoj k svojmu vyvolenému stádu a zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár

Na Svätú a veľkú stredu ustanovili svätí Otcovia konať pamiatku ženy – hriešnice, ktorá pomazala Pána myrom. Stalo sa tak totiž pred jeho spasiteľným utrpením.

Keď Ježiš vstúpil do Jeruzalema a bol v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena a vyliala mu na hlavu ono drahocenné myro. Stalo sa tak preto, aby sa podľa slov Spasiteľa všade a všetkým hovorilo o tomto láskavom skutku. Kde nabrala toľko odvahy, že prišla? Predvídala Kristovo utrpenie za všetkých. No najmä teraz, keď videla, ako vstupuje do domu malomocného, ktorého ako nečistého zákon prikazoval vylúčiť zo spoločnosti. Žena si pomyslela, že ak (Ježiš) vyliečil jeho malomocenstvo, potom uzdraví aj jej duševný neduh. Keď (Ježiš) stoloval pri večeri, vyliala mu na hlavu myro v hodnote tristo denárov, čo je šesťdesiat asov, desať mincí, tri strieborné. Učeníci jej to vyčítali a najmä Judáš Iškariotský. Ale Kristus sa jej zastal, aby jej neprekážali v dobrom úmysle. Pripomenul im svoj pohreb, čím chcel Judáša odvrátiť od zrady. Ženu však vyzdvihol, aby sa všade po celej zemi ohlasovalo jej dobré dielo.

Kriste Bože, ty si bol pomazaný duchovným myrom, osloboď nás od útočiacich vášní a zmiluj sa nad nami, lebo ty jediný si svätý a milujúci ľudí. Amen.

Synaxár

Vo Svätý a veľký štvrtok svätí Otcovia, tak ako to prijali od svätých Apoštolov, ako aj zo svätých a Božích evanjelií, dobre urobili, keď prikázali konať spomienku na štyri udalosti: sväté umytie nôh, tajomnú večeru a na nej odovzdanie nám úžasných Tajomstiev, nadprirodzenú modlitbu i samotnú zradu (Krista) Pretože Hebrejská Pascha sa mala sláviť po piatku, patrilo sa nasledovať príklad a zachovať vernosť v tom, aby sa aj Kristus – naša Pascha obetoval v tento deň a preto, ako hovoria svätí Otcovia, náš Pán, Ježiš Kristus ju posunul a slávil so svojimi učeníkmi vo štvrtok večer. Tento večer ako aj celý piatok sa u Hebrejov považuje za jeden deň a nazývajú ho nocodeň. Niektorí tvrdia, že Pán túto paschu slávil so svojimi učeníkmi tak, ako to predpisoval zákon. Hovorí o tom aj svätý Zlatoústy. Najprv stáli opásaní, so sandálami na nohách, opierajúc sa o svoju palicu. Potom robili aj iné obrady, ako to predpisoval zákon, aby ho neporušili. Toto všetko pripravil Zebedej. Veľký Atanáz vraví, že to bol on, čo niesol krčah vody, hoci niektorí o tom hovoria ináč. Potom ukázal učeníkom všetko pripravené i hornú sieň, v ktorej nám malo byť odovzdané Tajomstvo Paschy, keď nadíde noc. Pri večeri (Ježiš) zasadol s dvanástimi. (1) Vedz, že táto pascha nebola úplne podľa zákona, lebo pri večeri sediac za stolom jedli chlieb a mali aj vodu. Podľa zákonnej paschy všetko malo byť pečené na ohni a bez kvasu. Skôr než začali večerať, lebo tak vraví svätý Zlatoústy, Pán vstal od večere, zobliekol si odev, nalial vody do umývadla a všetko robil sám, aby tak zahanbil Judáša a tiež pripomenul ostatným učeníkom, že nemajú hľadať prvé miesta. Po umytí nôh im to sám povedal hovoriac: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých.“ Sám seba im takýmto spôsobom dal za príklad. Zdá sa, že ako prvému zo všetkých umyl Kristus nohy Judášovi, ktorý si skoro a bez hanby sadol stolovať. Napokon prišiel i k Petrovi, no on, najhorlivejší zo všetkých, bránil v tom Učiteľovi, potom však dovolil. Keď im teda umyl nohy a ukázal tak preslávnu výšinu pokory, znova si vzal odev, zasadol k stolu a prikázal im milovať druh druha nehľadajúc prvenstvo. Počas jedla poukázal na svoju zradu. Učeníci boli v rozpakoch nad týmito slovami a Ježiš potichu pošepol Jánovi: Ten, komu podám namočenú smidku, to je ten, čo ma zradí.“ Keby bol o tom vedel Peter, najhorlivejší zo všetkých, asi by bol Judáša zabil. Ježiš znova povedal: „Ten, čo so mnou namáča ruku v mise, to je on.“ Tak sa aj stalo. Po malej chvíli vzal (Ježiš) chlieb a povedal: „Vezmite a jedzte!“ Podobne aj čašu hovoriac: „Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, toto robte na moju pamiatku.“ Toto konajúc, aj sám jedol a pil s nimi. Všimni si, že (kvasený, pozn. prekladateľa) chlieb nazval svojím telom, a nie nekvasený. (2) Nech sa teda zahanbia tí, čo prinášajú na obetu nekvasený chlieb. Po prijatí chleba vošiel do Judáša satan. Predtým ho pokúšal, no teraz sa ho celkom zmocnil. Odišiel a dohodol sa s veľkňazmi, že im ho (Ježiša) vydá za tridsať strieborných. Po večeri odišli učeníci na Olivovú horu, na miesto zvané Getsemany. Potom im Ježiš povedal: „Vy všetci sa na mne tejto noci pohoršíte.“ Peter mu vravel: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ On mu však riekol: „Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, trikrát ma zaprieš.“ Tak sa aj stalo. Petra sa zmocnil obrovský strach. Ale Boh, ktorý zjavuje moc bezmocným bytiam, odovzdal mu do rúk celý svet, aby kvôli tomu, čo sám na sebe skúsil, bol aj on milosrdný k hriešnikom.

Synaxár

Prikázaný sviatok.

Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec + pôst.

Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti.

Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku.

Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).

Deň, keď Kristus zomrel, aby sme my mohli žiť. Aj dnes len málo ľudí vie skutočne prijať a prežiť tú úžasnú skutočnosť, že vďaka Kristovi máme večný život. To nás dnes musí naplniť úžasnou radosťou a vďačnosťou Bohu - Ježišovi Kristovi.

Preto dnešný deň prežime v modlitbe, pôste ale hlavne aby sme si uvedomovali tú veľkú lásku, ktorú nám preukázal Ježiš Kristus.